Moja spolužiačka, v triede známa ako Aga, takýto postup praktikuje snáď odkedy zasadla do školských lavíc a za tie roky si vypracovala akúsi taktiku prežitia v škole. Musím podotknúť že Aga nemala na vysvedčení ani raz trojku len sem tam nejaké dvojky. A to v škole trávi menej než polovicu povinného času. Nie je ani náhodou hlúpa, ba naopak. Je oveľa múdrejšia ako my všetci ostatní, ktorí tam dennodenne sedíme a potom sa sťažujeme na zabitý čas. Aga si totiž svoje absencie dokáže dôkladne naplánovať a prepracovať do najmenších detailov. Keď nám ohlásia test alebo písomku, Aga sa objedná k zubárovi, kožnej, alebo zinscenuje migrénu, žalúdočné ťažkosti, poprípade neznesiteľne bolestivú menštruáciu. Potom si zistí otázky a naučí sa len to, čo skutočne potrebuje. To, čo vyžaduje učiteľ. Nezaťažuje sa celými učivami ako my ostatní. Z testov dostáva jednotky a ešte má aj kopu voľného času na veci, ktoré ju naozaj bavia. Tomu sa hovorí šikovnosť.
Ja som sa potrebovala len vyspať a zregenerovať. Včera bol totiž jeden z tých psychicky náročnejších dní, a aj keď som sa celý deň na ľudí nasilu usmievala a hovorila si že to určite pomôže, (podľa teórie mojej matky psychologičky- Cítiš to, čo hráš že cítiš, ak to necítiš tak to cítiť začneš, a ak to cítiť nezačneš tak sa scvokneš.) nepomáhalo. Nemala som chuť iniciovať rozhovory, ktoré mi vo včerajšom rozpoložení prišli bezduché a povrchné.
A tak som rozmýšľala nad tým, čo ma trápilo už týždeň. Odmalička som chcela ísť na medicínu, skončiť s červeným diplomom a dať babkám príležitosť chváliť sa svojou šikovnou vnučkou a až teraz mi došlo že by ma práca ku ktorej by som sa takýmto postupom zaviazala nielenže nebavila ale doslova ničila. A vzhľadom na to, že celé svoje gymnaziálne štúdium som smerovala k jedinej možnosti (biely plášť a fonendoskop na krku), bolo toto zistenie viac než šokujúce. Ak by som si v tej chvíli urobila niektorý z tých testov, ktoré vám povedia či trpíte depresiou alebo len jesennou únavou, mohla by som si hneď skočiť do lekárne po tabletky ktoré robia z človeka zeleninu. Chvíľu som sa ľutovala a lamentovala nad životom, až ma napadlo že si urobím taký malý súkromný brainstorming, nech aspoň viem za čo si mám budúci rok vymeniť semináre z fyziky, chémie a biológie. Tak som si zobrala papier a ceruzku, všetky myšlienky v hlave som zosústredila k jedinému a písala, písala, písala. Až som mala hlavu prázdnu a papier plný. Teraz mám taký zvláštny pokoj na duši aký som dávno nezažila. Akoby zrazu bolo všetko tak, ako má byť, nielen naoko ale aj naozaj. Už viem, viem čo chcem. Teda papier to vie, ja to zatiaľ len tuším a ešte to ani vedieť nechcem.
Komentáre